DNY SLOVENSKÉ KULTURY - Ohlasy ze slovenského tisku
Zdroj: Slovo - 13.9.2015V luhačovických kúpeľoch si v čase maďarizačného útlaku počiatkom 20. storočia Slováci liečili nielen telo, ale aj dušu. V inom kontexte to platí aj pre dnešok, kedy kúpele ponúkajú nielen liečebné kúry, ale žijú aj bohatým kultúrnym životom. Hosťujú tu divadelné súbory, koncertné telesá, v tohoročnom horúcom lete tu opäť zorganizovali Festival Leoša Janáčka, jedného z najvýznamnejších návštevníkov týchto kúpeľov. Aktivitu vyvíja aj Luhačovický okrášľovací spolok Calma pomenovaný po známej speváčke a spisovateľke.
Z otvorenia výstavy, vedúca Múzea luhačovického Zálesia Blanka Petráková v sprievode dvoch reprezentantov Spolku slovenských architektov, prezidenta Juraja Hermanna, vľavo, a Petra Mikloša.
V prvej dekáde septembra sa zasa konal pod záštitou veľvyslancov Lívie Klausovej a Petra Weissa tretí ročník Dní slovenskej kultúry. Poskytol viacero umeleckých zážitkov, ale plnil aj poznávaciu funkciu v zmysle udržovania tradícií a úcty k osobnostiam, ktoré vtlačili moravským kúpeľom výrazne špecifický ráz. Architekt Dušan Jurkovič tu postavil (v niektorých prípadoch prestaval) štrnásť unikátnych stavieb, z ktorých sa dodnes zachovalo osem. Škoda, že nie aj Slovenská búda, ktorú na podnet hlasistického politika a kúpeľného lekára MUDr. Pavla Blaha a správcu kúpeľov Slováka Cyrila Holubyho postavil pred sto desiatimi rokmi a ktorá v roku 2002 vyhorela. V búde sa pred vznikom ČSR stretali slovenskí (Svätozár Hurban Vajanský, Pavol Mudroň, Pavol Országh Hviezdoslav, Janko Jesenský, Jozef Gregor Tajovský, Milan Rastislav Štefánik) a česko-moravskí (výtvarníci bratia Uprkovci, divadelníci bratia Mrštíkovci, Leoš Janáček, spisovateľka Růžena Svobodová, etnograf František Václavík, ktorý potom dvadsať rokov pôsobil na poprevratovom Slovensku a ďalší) umelci i politici. Tu sa kovalo priateľstvo dvoch západoslovanských národov vrcholiace potom vznikom spoločného štátu. Rehor Uram-Podtatranský a Adolf Heyduk búdu (a jej iniciátora) básnicky ospievali aj ako jeden z prostriedkov záchrany slovenského národa. Prevádzkovali ju architektove sestry a Skaličania. Jej dušou bol priekopník česko-slovenskej vzájomnosti Pavol Blaho. Práve preto k výročiu vzniku objektu venovali tento ročník Dní aj jemu.
Vnučka arch. Dušana Jurkoviča Katarína Szalayová a vnuk Pavla Blaha, autor článku Vladimír Blaho.
Organizátori štvordňového podujatia si ako hostí pozvali dvoch vnukov Pavla Blaha (Jaroslava a Vladimíra) a vnučku Dušana Jurkoviča Katarínu Szalayovú. Títo spolu s riaditeľkou Záhorského múzea v Skalici Vierou Drahošovou a prezidentom Medzinárodného fóra vínnej kultúry Jánom Všetečkom sa stali účastníkmi citlivo moderovanej besedy Pavel Blaho a spomienky na Slovenskú búdu sprevádzaní vstupmi Hudeckej muziky Folklórneho súboru Skaličan v sále prameňa Vincentka.
Umelecký program sa začal uvedením slovenského filmu Tanec medzi črepinami. V druhom dni najprv v budove Múzea luhačovického Zálesia otvorili výstavu Jurkovičove vojenské pamätníky a cintoríny v Haliči. Vernisáž sa začala prejavom prezidenta Spolku architektov Slovenska Juraja Hermanna a výkladom vedúcej múzea, erudovanej Blanky Petrákovej, ktorá je tiež kurátorkou Centra pre spracovanie odkazu Dušana Jurkoviča v Luhačoviciach. Večer v malom, no útulnom Lázeňskom divadle vystúpila nitrianska herečka Eva Pavlíková s monodrámou Leslie Ayvazionovej Skok z výšky. Sprievod jej robili nielen traja hudobníci, ale aj vybraní členovia publika, ktorí vstupovali do hry predpísanými replikami, čo viedlo k zábavným situáciám. Herečka podala vynikajúci výkon a dokázala, že aj hra, v ktorej nejde o závažné spoločenské problémy, ale len o pobavenie, dokáže strhnúť diváka bez lacných barličiek.
Ďalší deň na kúpeľnom námestí vystúpil Folklórny súbor Skaličan a večer bola už spomínaná beseda v priestoroch, kde ešte pred začiatkom prehliadky skalické Záhorské múzeum inštalovalo výstavu Osobnosť MUDr. Pavla Blaha. V posledný deň podujatia vystúpila v divadle vokálna skupina Fragile spievajúca oproti minulosti v čiastočne zmenenej zostave a baviaca publikum aj slovnými komentármi jej vedúceho Braňa Kostku. O všetky akcie bol veľký záujem a publikum z nich odchádzalo vrchovato spokojné. Organizátori na čele s vedúcou kultúrneho oddelenia kúpeľov manažérkou Milenou Hrbáčovou si zaslúžia ozajstnú pochvalu a úctu. Vidno, že pre nich sa nezačína kultúra len dneškom, ale súčasnosť prepájajú s minulosťou. Na stene práve dobudovaného korza vedúceho od obce ku kúpeľom nájdeme vyryté mená a základné informácie o významných návštevníkoch kúpeľov od Jurkoviča a Blaha cez Štefánika, Masaryka, Seaton-Watsona, Janáčka, Čapka, Březinu, Jiráska, Muchu, Kožíka, Uprku po hercov Wericha, Buriana, Nového a Mandlovú. Všade vládne harmonická atmosféra, čistota, pokoj a úcta k tým, ktorí sa o ozajstný lesk Luhačovíc zaslúžili. Nenájdeme tu žabomyšie vojny ako u nás, kde sa osadenie pamätnej dosky nejakému národnému buditeľovi považuje div nie za agresívny nacionalizmus, kde radšej vzdávame hold „cudzincom“ a „čumilom“ a ešte aj na Deň slovenskej ústavy vysielame v rozhlase (tak ako vždy) anglosaskú hudbu.
Vystúpenie Folklórneho súboru Skaličan na kúpeľnom námestí.
Nielen Luhačovice, ale celé Moravské Slovácko si ctí kultúru a históriu. Tento vzťah jeho obyvateľov by nám Slovákom mohol byť inšpiráciou. Cestou z podujatia som navštívil Pamätník Veľkej Moravy v Starom Meste, obrovskú baziliku vo Velehrade a barokový zámok Buchlovice s nádherne upraveným parkom a hodnotným výkladom kustódky. Mimoriadne zaujímavá a poučná je tiež expozícia venovaná Jánovi Amosovi Komenskému v Uherskom Brode. Ku dnešku sa prihovárajú jeho slová na pomníku (od Vicenta Makovského) pred vchodom do múzea, kde je napísané: Nejsi jen ty sám členem lidské společnosti, avšak kromě tebe jsou tu i jiní, poněváč si její částí, nedomnívej se, že jsi všechno. Buď ku prospěchu společnosti! Ako málo z tohto podľa dnešnej ideológie zvlčilého individualizmu ešte platí!
VLADIMÍR BLAHO
